Život Prešova
online
online
Publicista a spisovateľ Ján Kamenistý bude má 80 rokov
27.01.2021 Bratislava
Bratislava
27. januára (TASR) – Meno publicistu a spisovateľa Jána Kamenistého sa
nerozlučne spája s niekdajším denníkom Smena a jeho víkendovou prílohou
Smena na nedeľu, ale tiež s poéziou, rozhlasovými reláciami a v
neposlednom rade s množstvom publikácií, z ktorých najnovšou je výber
citátov s názvom Gágaji, táraji a prďúsi.
"Zozbieral som recesistické, ale aj hlúpe citáty slovenských politikov od roku 1989. S doplnenými komentármi Sama Marca a ilustráciami Shootyho vyšiel tento výber v roku 2019 v žilinskom vydavateľstve Artis Omnis," povedal pre TASR Ján Kamenistý.
"Už desať rokov tiež pracujem na publikácii Slovník socializmu. Je to obrovská vec, už teraz mám asi tisíc strán a bude obsahovať všetky termíny, ktoré sa viažu k obdobiu socializmu, aj osobnosti a udalosti z tejto éry, teda pôjde o akýsi komentovaný prehľad," doplnil Kamenistý. Zakladá si tiež blogovú stránku a pripravuje knižku reportáží Ako umierali Slováci, ktorá bude obsahovať reportážne materiály venované kriminálnym kauzám, ale aj tragickým úmrtiam – vrátane Ľudovíta Štúra, či Milana Rastislava Štefánika.
V stredu 27. januára sa slovenský novinár, publicista a prekladateľ z angličtiny Ján Kamenistý dožíva 80 rokov.
Ján Kamenistý sa narodil 27. januára 1941 v Bratislave. Po skončení štúdia na gymnáziu sa vyučil za sadzača, keďže podmienkou, aby sa mohol uchádzať o štúdium na vysokej škole, bol v tom čase robotnícky pôvod. Odbor novinárstvo so zameraním na osvetu študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1965.
Svoje novinárske a redaktorské pôsobenie začal v bratislavskom, v tom čase obľúbenom denníku Večerník. V novembri 1968 prešiel do denníka Smena, kde bol najprv redaktorom a vedúcim oddelenia kultúry, neskôr sa stal redaktorom-komentátorom, následne vedúcim redaktorom víkendovej prílohy Smena na nedeľu. Práve v tejto víkendovej prílohe uverejňoval Ján Kamenistý svoje známe úvodné stĺpčeky, ale tiež reportáže, rozhovory, patrila sem aj humorná rubrika Julinka spovedá.
Ako reportér spracúval ľudsky živé aj spoločensky horúce témy (kauza zavraždenej Ľudmily Cervanovej, zemetrasenie v Arménsku a pod.). Neskôr redakčne viedol Malé noviny ako víkendovú prílohu denníka Práca a po roku 2000 Kultúrny život.
Ako žurnalista vydal knihu reportáží Arménsko, Arménsko (1989). "V roku 1988 som sa dostal do Arménska asi štyri dni po zemetrasení a potom som sa tam vrátil ešte o pol roka," uviedol Ján Kamenistý.
Popri publicistike sa zaujímal aj o modernú slovenskú poéziu. Napísal príručku Poznámky k poetike divadiel poézie (1967), bol zostavovateľom Zápisníkov Hviezdoslavovho Kubína (1982 – 1988). Ako editor pripravil antológiu z tvorby mladých slovenských básnikov Nadránom (1971), výbery z básnického diela Janka Jesenského (Mám v srdci lásku, nenávisť, 1974) a spoločne s Jánom Buzássym aj výber z diela Thea H. Florina (Sentimentálna púť, 1988). V roku 1990 mu vyšla kniha rozhovorov Ako kopú múzy (1990).
"Išlo o rozhovory s mladými umelcami, ktoré som pripravoval ešte v období komunizmu. Ale kým mi komunisti vydanie knihy povolili, umelci medzitým už aj zostarli. Zavolali si ma na Ústredný výbor SZM a ideologický tajomník sa ma pýtal – prečo s mladými umelcami? Prečo nie s mladými robotníkmi?" zaspomínal si Ján Kamenistý na publikáciu, ktorá napokon uzrela svetlo sveta až v roku 1990. Pripravil tiež výbery zo slovenskej i svetovej ľúbostnej poézie Ave láska (1999), Ave, amor (2002), Ave, Laura (2003).
Za dlhoročnú odbornú a editorskú spoluprácu s Osvetovým ústavom (dnes Národné osvetové centrum, NOC) v oblasti amatérskeho umeleckého prednesu, divadiel poézie a tiež za spoluprácu na recitátorskej súťaži Hviezdoslavov Kubín dostal v roku 2004 najvyššie ocenenie NOC – Medailu D. G. Licharda.
Ján Kamenistý sa tiež venoval zostavovaniu kníh citátov – citátov o Bohu, o modlitbe, alebo citátov desiatich najväčších Čechov. Je autorom mnohých scenárov rozhlasových a televíznych relácií z oblasti kultúry a umenia. V spolupráci s rozhlasom si však odskúšal aj polohu humoristu – ako autor rozhlasových kabaretov, aj ako hosť v zábavných reláciách.
Preložil okolo stovky titulov z anglosaskej a angloamerickej prozaickej literatúry, najmä detektívky, historickú a dobrodružnú literatúru. K autorom, ktorých prekladal, patrí Jack London, Arthur Conan Doyle, Ed MacBain, Danielle Steelová a mnohí ďalší. Vydal výber anglických próz Strašidelné poviedky (2002) a preložil kompletného Sherlocka Holmesa.
Zo všetkého najradšej sa však vracia práve k legendárnym stĺpčekom v Smene na nedeľu. "K založeniu tejto tradície ma inšpiroval Karel Čapek a jeho knižka Sloupkový ambit, a tiež Karel Poláček, ktorý takisto písal stĺpčeky do brnianskych Lidových novín. Spolu so mnou stĺpčeky písali aj kolegovia Marta Moravčíková a Vlado Ferko. Snažil som písať ich trochu ako básne, teda moje texty boli metaforické – a napriek tomu, že mi v redakcii veľa vecí vyhodili a zoškrtali, mal som veľa pozitívnych ohlasov a listov, v ktorých mi čitatelia písali, že vedia, čo som chcel povedať," spomína publicista Ján Kamenistý.
"Zozbieral som recesistické, ale aj hlúpe citáty slovenských politikov od roku 1989. S doplnenými komentármi Sama Marca a ilustráciami Shootyho vyšiel tento výber v roku 2019 v žilinskom vydavateľstve Artis Omnis," povedal pre TASR Ján Kamenistý.
"Už desať rokov tiež pracujem na publikácii Slovník socializmu. Je to obrovská vec, už teraz mám asi tisíc strán a bude obsahovať všetky termíny, ktoré sa viažu k obdobiu socializmu, aj osobnosti a udalosti z tejto éry, teda pôjde o akýsi komentovaný prehľad," doplnil Kamenistý. Zakladá si tiež blogovú stránku a pripravuje knižku reportáží Ako umierali Slováci, ktorá bude obsahovať reportážne materiály venované kriminálnym kauzám, ale aj tragickým úmrtiam – vrátane Ľudovíta Štúra, či Milana Rastislava Štefánika.
V stredu 27. januára sa slovenský novinár, publicista a prekladateľ z angličtiny Ján Kamenistý dožíva 80 rokov.
Ján Kamenistý sa narodil 27. januára 1941 v Bratislave. Po skončení štúdia na gymnáziu sa vyučil za sadzača, keďže podmienkou, aby sa mohol uchádzať o štúdium na vysokej škole, bol v tom čase robotnícky pôvod. Odbor novinárstvo so zameraním na osvetu študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1965.
Svoje novinárske a redaktorské pôsobenie začal v bratislavskom, v tom čase obľúbenom denníku Večerník. V novembri 1968 prešiel do denníka Smena, kde bol najprv redaktorom a vedúcim oddelenia kultúry, neskôr sa stal redaktorom-komentátorom, následne vedúcim redaktorom víkendovej prílohy Smena na nedeľu. Práve v tejto víkendovej prílohe uverejňoval Ján Kamenistý svoje známe úvodné stĺpčeky, ale tiež reportáže, rozhovory, patrila sem aj humorná rubrika Julinka spovedá.
Ako reportér spracúval ľudsky živé aj spoločensky horúce témy (kauza zavraždenej Ľudmily Cervanovej, zemetrasenie v Arménsku a pod.). Neskôr redakčne viedol Malé noviny ako víkendovú prílohu denníka Práca a po roku 2000 Kultúrny život.
Ako žurnalista vydal knihu reportáží Arménsko, Arménsko (1989). "V roku 1988 som sa dostal do Arménska asi štyri dni po zemetrasení a potom som sa tam vrátil ešte o pol roka," uviedol Ján Kamenistý.
Popri publicistike sa zaujímal aj o modernú slovenskú poéziu. Napísal príručku Poznámky k poetike divadiel poézie (1967), bol zostavovateľom Zápisníkov Hviezdoslavovho Kubína (1982 – 1988). Ako editor pripravil antológiu z tvorby mladých slovenských básnikov Nadránom (1971), výbery z básnického diela Janka Jesenského (Mám v srdci lásku, nenávisť, 1974) a spoločne s Jánom Buzássym aj výber z diela Thea H. Florina (Sentimentálna púť, 1988). V roku 1990 mu vyšla kniha rozhovorov Ako kopú múzy (1990).
"Išlo o rozhovory s mladými umelcami, ktoré som pripravoval ešte v období komunizmu. Ale kým mi komunisti vydanie knihy povolili, umelci medzitým už aj zostarli. Zavolali si ma na Ústredný výbor SZM a ideologický tajomník sa ma pýtal – prečo s mladými umelcami? Prečo nie s mladými robotníkmi?" zaspomínal si Ján Kamenistý na publikáciu, ktorá napokon uzrela svetlo sveta až v roku 1990. Pripravil tiež výbery zo slovenskej i svetovej ľúbostnej poézie Ave láska (1999), Ave, amor (2002), Ave, Laura (2003).
Za dlhoročnú odbornú a editorskú spoluprácu s Osvetovým ústavom (dnes Národné osvetové centrum, NOC) v oblasti amatérskeho umeleckého prednesu, divadiel poézie a tiež za spoluprácu na recitátorskej súťaži Hviezdoslavov Kubín dostal v roku 2004 najvyššie ocenenie NOC – Medailu D. G. Licharda.
Ján Kamenistý sa tiež venoval zostavovaniu kníh citátov – citátov o Bohu, o modlitbe, alebo citátov desiatich najväčších Čechov. Je autorom mnohých scenárov rozhlasových a televíznych relácií z oblasti kultúry a umenia. V spolupráci s rozhlasom si však odskúšal aj polohu humoristu – ako autor rozhlasových kabaretov, aj ako hosť v zábavných reláciách.
Preložil okolo stovky titulov z anglosaskej a angloamerickej prozaickej literatúry, najmä detektívky, historickú a dobrodružnú literatúru. K autorom, ktorých prekladal, patrí Jack London, Arthur Conan Doyle, Ed MacBain, Danielle Steelová a mnohí ďalší. Vydal výber anglických próz Strašidelné poviedky (2002) a preložil kompletného Sherlocka Holmesa.
Zo všetkého najradšej sa však vracia práve k legendárnym stĺpčekom v Smene na nedeľu. "K založeniu tejto tradície ma inšpiroval Karel Čapek a jeho knižka Sloupkový ambit, a tiež Karel Poláček, ktorý takisto písal stĺpčeky do brnianskych Lidových novín. Spolu so mnou stĺpčeky písali aj kolegovia Marta Moravčíková a Vlado Ferko. Snažil som písať ich trochu ako básne, teda moje texty boli metaforické – a napriek tomu, že mi v redakcii veľa vecí vyhodili a zoškrtali, mal som veľa pozitívnych ohlasov a listov, v ktorých mi čitatelia písali, že vedia, čo som chcel povedať," spomína publicista Ján Kamenistý.
www.ZIVOTPO.sk
